Mala som jedného dňa taký malý nápad, a to, vytvoriť s mojimi priateľmi na literárnom serveri pismak.cz rozprávku na pokračovanie.

Pravidlá boli:
1. dĺžka príspevku : obmedzená na princípe prehľadnosti a zachovania prislušnej obsahovej línie
2. téma príspevku: musí obsahovo a dejovo nadväzovať na predchádzajúci príspevok
3. zakázané sú nadávky, perverznosti a infantilnosti (satira a humor su vítané)
4. jeden autor môže prispieť viackrát, ale nikdy nie dvakrát po sebe

Výsledok? :))

.......................

dlhagi: Za siedmimi horami, siedmimi dolami, siedmimi riekami a siedmimi kotlinami, za siedmimi moriami a siedmimi oceánmi, za siedmimi vrchmi a siedmimi mestami, siedmimi krajinami a siedmimi lesmi stála malá útulná chalúpka. Pred chalúpkou na kameni sedel trpaslík s krásnou červenou čapicou a obrovským chlpatým brmbolcom.
Sedel a nariekal: "Prečo ja mám všade tak ďaleko?!?!?"

MKbaby: Seděl a naříkal. A nebylo divu. Toho trpaslíka za sedmi horami, sedmi doly, řekami atd. bolely zuby. A sedm zubů naráz.

aramis: ...sedel na studenom kameni a nariekal, "prečo to mám tak strašne ďaleko... prečo???" a ešte aj nariekal, "prečo tu ja musím sedieť na tom kameni, ešte dostanem vlka."
A v tom mu vietor vanúci zo západu na východ (aj keď ho trošku stáčalo na sever, lebo fúkal aj okolo liehovaru) priniesol letáčik s nápisom: Nókia. Konekting pípl. Trpaslík bol zachránený...

dlhagi: Bol zachránený, ale len na chvíľku. Omamnú a osviežujúcu chvíľku dlhého trpaslíčieho života. Po vytriezvení prišli chladné úvahy. Ktorou cestou sa dať... Zuby pobolievali stále viac a viac a musel to nejako riešiť. Žeby skúsil smer odkiaľ priletel leták? Keby tak namiesto letáku bol priletel mobil, bolo by všetko úplne ale úplne inak. Zavolal by si taxi. "No takto to musím skúsiť po vlastných," povzdychol si a zasnene sa zadíval na svoju chalúpku.

aramis: V tom si uvedomil, že on vlastne nemá žiadne vlastné. "Tak to musím skúsiť po cudzích," povedal si v duchu.
Odchytil náhodného okolidúceho líšku a požičal si od nej nohy. Potom bez zaplatenia ušiel. Okoloidúci sa tým pádom zmenil na ležiaceho. Trpaslík sa vydal na cestu (litlle man married to the road).

dlhagi: Netušiac, čo ho čaká, zabočil za siedmou borovicou doprava a potom hneď doľava a našiel - aha! - cestu. Blúdiac temným lesom líščími nohami ("Mal som si ukradnúť ešte aj čižmy, najlepšie sedemmíľové, to ihličie strašne pichá!") chystal plány ako si uloviť niečo na cestu. A keďže trpaslíci sú vegetariáni a žijú v horách, natrhal si zopár Horaliek a spokojne si vykračoval (i keď bez čižiem, ale predsa) ďalej...

aramis: (Ujo Horal bol pekne nas*aný, lebo tie Horalky patrili do jeho harému.) Ako si tak vykračoval po ceste, stretol trpaslík obchodného zástupcu firmy Baťa a nejaké topánky si vybavil. Sedemmíľové nemali na sklade, čiže by sa dodávka predĺžila a tak zobral len päťmíľové. "Predsa len lepšie než drôtom do oka," povedal si idúc okolo drôteného plotu. Na zemi si všimol ďalší letáčik - tentokrát od firmy Símens - na ich komunikačne technológie. Trpaslík bol zhrozený.

dlhagi: Ani si nevšimol ako v tom zhrození prišiel do mesta. Ten drôtený plot patril spoločnosti Símens&Nókia a všade okolo neho sa týčili obrovitánske pásikavé červeno-biele komíny. Z tovární šľahal oheň, dym štípal v očiach. Až teraz bol trpaslík skutočne zhrozený. Ekologická stránka Zeme ho už dávno prestala hnevať, ale zľakol sa toho, ako rýchlo sa tými zázračnými čižmami dostal preč z lesa... a rovno do veľkomesta! No nič to, musel ich tu vyzuť, pretože okrem toho, ako veľmi ho na líščích nohách čižmy tlačili (nebolo to celkom jeho číslo), stála pri dverách do mesta jedna velikánska ceduľa:

VSTUP V TOPÁNKACH ZAKÁZANÝ.
PONOŽKY SI NA NOHÁCH NECHAJTE.
TRPASLÍCI S UKRADNUTÝMI ČIŽMAMI ZABOČTE VĽAVO.
OSTATNÍ CHOĎTE ROVNO.
TÍ, ČO NEVEDIA ČÍTAŤ, NECH IDÚ VPRAVO.

MKbaby: Hned, jak si trpaslík přečetl onu ceduli, vzpomněl si, že vlastně neumí číst, a vydal se doprava. Zuby ho stále bolely. "Že já blbec jsem si od lišky nevzal i zuby!" hořekoval a držel se za nateklá ústa. Jak byl naboso, pocítil bolest v chodidle. Ve městě totiž zrovna probíhala železná neděle a všude po chodnících se válely hromady šrotu. Když trpaslík zjistil, na co to šlápnul, zaradoval se. Bylo to ozubené kolo! Olámal z kola zuby, montpákou si vyrazil ty bolavé vlastní a na jejich místo zasadil zuby z ozubeného kola. Bylo po bolesti. Trpaslík byl šťasten, vesele si poskočil a s písničkou na rtech se vydal rovnou za nosem.

aramis: Ako tak pokračoval v ceste, stále rozmýšľal, načo mu bude to koleso ozubené vlastnými zubami. Tak popremýšľal ešte tuhšie a po vzore Mekgajvra vymlátil z kolesa všetky zuby, našiel si ďalšie a pomocou niekolkých železných kúskov si vyrobil zbrusu nový bicykel. Zuby si hodil do vrecka, že: "Môžu sa ešte na niečo zísť," a naozaj, zišli sa. Krásne mu hrkotali vo vrecku, keď tlačil do pedálov a z toho mal ohromnú radosť. Cesta mu rýchlo ubiehala, lebo, ako si uvedomil neskôr, mal opäť na nohách päťmíľové čížmy, napriek tomu, že si ich už dávno vyzul.

Maxima_Gali: "A ty sa ani nespýtaš, prečo sme na tvojich nohách?" ozvali sa čižmy. Trpaslík sa náramne zľakol a keďže si hneď neuvedomil, že je v rozprávke, spadol. Ak spadnete na ceste, to je iba odrenina, ale spadnúť v päťmíľových čižmách - to je horšie, ako spadnúť z veľkého mostíka s lyžami. Akoby zázrakom spadol trpaslík do hnoja Babky Vševedky neďaleko Internetu (cca 10 minút cesty - bez päťmíľových čižiem, s nimi je to malá odchýlka, de fakto ste už na mieste).
"Ako to, že rozprávate?" spýtal sa trpaslík čižiem, otriasajúc si hnoj z brady.
"Máme zvukovú kartu," pohotovo odvetili čižmy jednoliatym dvojhlasom.
"A prečo ste to teda na mojich nohách?"
"Hľadáme nehovoriaci kameň a ty si ten, čo bol najďalej a teda najbližšie ku kameňu."