Mister Cat


Mister Cat (čítaj: mistr ket) je taký neobyčajný kocúr. Býva v štvorizbovom byte na Lentilkovej ulici. V bytovke. Takej malej. A k tomu bytu má ešte balkón, z ktorého skáče na dvor, keď sa mu proste nechce ísť dverami. A terasu. Óbrovskú terasu plnú kvetiniek a črepníkov s hlinou. Črepníky okrem toho, že v nich sú kvietky, majú tiež alternatívne využitie (ktoré často hnevá Tú-s-ryšavými-vlasmi, ktorá s Mister Cat v tom byte tiež býva), ale o tom inokedy.


Okrem Mister Cat bývajú v tom byte ešte štyria ľudia, dospeláci. Mister Cat má rád všetkých. Najviac však Toho-s-orlím-nosom. Ďalší traja obyvatelia bytu sú mu sympatickí tiež, presne v tomto poradí: Tá-s-ryšavými-vlasmi, Tá-čo-mi-dáva-šunku-pod-stolom a Ten-čo-sa-tvári-Cool. A ešte ---- pfffffff ----- ešte tam býva ON. Prišiel toť nedávno, nanominoval sa rovno k miske, potom na záchod a zaliezol kamsi pod televíznu skrinku. Malý, chlpatý, s dvomi ušami a MODRÝ! „Akože modrý kocúr? To trošku s tou fazónou prehnal,“ zahundral si Mister Cat a nervózne sledoval malé modré klbko bezpečne spoza rohu.


Prišla som k nemu na návštevu v poslednej chvíli. Mister Cat ležal urazený až do krvi, zalezený pod manželskou posteľou. Ideálne miesto na skrýšu, ak máte na výšku tridsať centimetrov a vaši spolubývajúci meter sedemdesiat. Vliezla som k nemu.

„Choď preč!“ zasyčal na mňa.

„Nejdem a môžeš sa rozčuľovať koľko len chceš, bude ti to prd platné.“

„Pche!“

„Mister Cat, už sa toľko nehnevaj, všetci ťa tu ľúbia..“

„Pche!“

„Veď vieš, že áno, veľmi dobre to vieš.“

„Lenže oni sem zasek doviedli dákeho malého prcka. A vieš čo? Je k tomu všetkému ešte aj modrý!“ posťažoval sa Mister Cat nadurdene.

„Čo sa ti nepáči na modrej?“

„Žartuješ? MODRÝ KOCÚR? To čo je nejaký nový výstrelok módy?! Ach joooo, kam ten svet speje, há? Kam sa podeli staré dobré ryšavé, čierne, biele, strakaté? Há?“


Nemala som argument, ktorý by ho bol presvedčil o tom, že modrá je proste dobrá. Aj pre mačky. Tak sme len tak chvíľu spolu mlčky ležali pod posteľou.

„Dlhagi, budeš tu ešte dlho oxidovať? Rád by som si zdriemol, lebo nebudem mať dosť síl na hlavný spánok dňa,“ dotazoval sa Mister Cat otrávene.

„Len som chcela, aby si nebol sám. Aby si vedel, že ťa máme radi. Ryšavého, urazeného, proste bez ohľadu na to koľko ďalších mačiek je v dome.“

„V byte.“

„???“

„Aaale no dobre. Tak už sa akože nehnevám, spokojná?“

Mlčky som pritakala.

„Dlhagi?“

„Áno, Mister Cat?“

„A môžem sa ešte chvíľu tváriť na ostatných urazene? Vieš, dostanem potom viac šunky.“

„Bude to naše spoločné tajomstvo, Mister Cat.“

Po pár minútach vyšiel zo spálne. Nonšalantne prešiel po dlhej chodbe, s hlavou vztýčenou a nezabudol po ceste výstražne zachrčať na malé modré klbko pod skrinkou. Tá-s-ryšavými-vlasmi ho nakŕmila niekoľkými plátkami dusenej šunky.


„Idem si teraz trošku oddýchnuť ku Chrobákovi,“ žmurkol na mňa. Otvorila som mu dvere a Mister Cat zoskočil z balkónu na dvor.