Rvaf
(:Nazdravie:)

Neviem, či sa Vám niekomu stalo, že ste na lúke počuli tento zvuk. Popravde, ja sám si ten zvuk iba predstavujem a neviem nakoľko je zhodný s ľudským vyslovením tohto slova. Človek má však pravdepodobne väčšiu šancu vidieť dôsledok zvuku ktorý nepostrehol. Sú to tie chvíle, keď idúc po rozpálenej lúke má dojem, že sa zrazu všetky motýle usmievajú. Chvíle, keď v chladivom ráne prebehne lúkou ponad žiariace kvapky rosy jemný závan len o málilinko teplejšieho vzduchu. Keď sa Ti na chrbte ruky zjaví husia koža. V srdci rozleje pokoj a v jasnom vzduchu nad lúkou cítiť nesmierne uvolnenie.
A úsmevy.
Rvaf!
A úsmevy. Úsmevy šíriace sa lúkou ako lavína dobrej nálady odenej do jemného vánku.
Lienky kýchajú.
A znie to... ..ako to asi len znie..
Rvaf! ... a úsmevy..
Kýchnutie lienky, je malý zázrak. Snáď podobne ako kýchnutie čoveka. Spája. Vyvoláva úsmev. Znak zdieľania radosti. Zdielania uvolnenia.
A intenzita tohto uvolnenia, úprimnosť tejto radosti je natoľko silná, že ju zdiela väčšia časť hmyzej rýše.
Ťažko povedať, či je to samotné zdielane onej radosti z uvoľnenia pri kýchnutí, alebo je to sila úsmevu lienok.
Výsledok vyvolanej reťazovej reakcie, však pri troche vnímavosti neprehliadneš.

Rvaf (:usmev?) je však okrem citoslovca vyjadrujúceho zvuk kýchnutia lienok i meno.
Rvaf je lienka sama. Teda nie každá lienka. Pokiaľ viem, toto meno, má len jedna lienka. Ja ich teda viac tohto mena rozhodne nepoznám. Ale myslím, že ich prosto ani viac nie je. Možno preto, že nie je tak celkom bežné, dať niekomu meno podľa citoslovca kýchnutia.
A možno je dôvod celkom iný.

Rvaf sa zjavuje sporadicky... Znenazdajky.. Snáď možno použiť výraz prekvapivo. Často sa objaví, aby ma jednoducho potešila svojou prítomnosťou, či o niečom poučila. Príde bez najmenšieho váhania, že by ma mohla vyrušiť. A s rovnako prostým presvedčením, že sa neurazím, keď sa bez rozlúčenia rozplynie v čase aj zmizne.
Nech však prichádza v akejkoľvek podobe, v sne, či za bdenia, zanechá po sebe vždy silné emócie. A nech majú akúkoľvek farbu, vždy za nimi cítiť i radosť, pokoj (poznania) a uvoľenie. Možno je to sila mena.

Prepáčte za zdĺhavý úvod, aj tak radšej preskočím pár informácií o tom, ako som vlastne Rvaf spoznal.. Pretože to by som sa asi k rozprávaniu o tom čo ma priviedlo k potrebe zistiť čo-to o šteklivosti anjelov tento týždeň asi nedostal.
Taktiež o jedinečnosti Rvaf ako lienky existuje pár vyprávaní... aspoň v mojich spomienkach... ale o tom myslím vypovedajú i samotné príbehy a zápisky so stretnutí s touto bytôstkou. :-)

Stáva sa, źe Rvaf príde do mojich snov...

***

Rvaf prišla dnes ráno ku mne do postele a hovorí: "Vstávaj!"
Vôbec mi to neprišlo originálne...Vravím jej: "Rvaf choď ešte spať! Nájdi si vošku a neotravuj!..."
A ona na to: " KrucipísekTySiOstryAkoVoškaZmaku.. Vstávaj. Počula som auto."
?)
"Čo pozeráš, to došla Gi. Kúpiš aj mne Takú Stužku?! ..  Ale fialovú!"
Reku, "Rvaf, prečo Fialovú..?"
"Lebo Tá mi ide lepšie k očkám!" Odvetila s mrazivo vážnou pohotovosťou. Pozrel som sa jej hlboko do očí a vtedy som to pochopil! Pochopil to šťastie, že po mne nechce na stužkovú Nové šatočky, pochopil, že fialová bude k týmto očkám bezosporu Tá PRAVÁ, pochopil, že Rvaf už dávno okusuje voškám nožičky a mňa predsalen ešte prenechala spoločnosti Sniť&spať s r.o.

(z rána, kedy doviezol náš tatino Alu a Zuzku z jej stužkovej)

***

"Sú anjeli štekliví?" Spýtala sa ma Rvaf a ja som si v tú chvíľu najprv spomenul na jej túžbu po fialovej stužke. Tentoraz sa mi zdalo, že ju má za tikadlom...."Tak SÚ?!" Vytrhla ma z mojich predstáv. Samého ma najprv viac prekvapila naliehavosť v tóne jej hlasu. Viac ako obsah výsluchu. Zvažoval som ći zapierať, alebo Rvaf radšej ihneď priznať farbu. "Rvaf ja... ...Neviem!" Pohľad. Nič, iba pohľad. Ako orchestrálne prevedenie skladby s timpanmi, činelami a trombónmi. Túžba. Potreba. Priam bytostné odhodlanie dostať zo mňa pravdu. TIE informácie. A kdesi vzadu, za všetkým tým neodbytným, v jej pohľade, malinký náznak paniky. Ešte raz, dva.. "Rvaf ja..." Po fialovej stužke za tikadlom mi zrazu v hlave ostala iba rozplývajúca sa fialová šmuha.
"..Neviem" ostalo vyrieknuté do prázdna izby vyplnenej spomienkou na oči Rvaf.
-----------------

Ahoj.. je mi luto,ale vsetci anjeli ktorych poznam steklivi nie su :-)
...
Ale teraz ma napadlo, ze moja mama je anjel, a je stekliva.. a Zuzka a Janka tiez.. ak ti to pomoze, pekny den ¤

-----------------
To Rvaf uź dávno vedela. Aj ja mám predsa oči. Rozospalosť, zamyslenie, nechápavosť, neistota, nevedomosť. A čas. Toho je málo. A pravda je TAK dôležitá.

Stále neviem, či vštci do jedného... Ale áno, dnes viem, že anjeli sú štekliví.

Dodnes neviem, či To i Rvaf zistila včas. Rovnako ako nepoznám dôvod, prečo to bolo a je také dôležité.
Verím, že áno.