A teraz bacha! Už som dospelák! Odvčera. Cikám do šerbľa. Zatiaľ iba ráno, viete, v noci som sa už naučil zadržiavať (nehnevá sa nikto, že vyťahujem takto bez okolkov takú intímnu tému?). Ten šerbeľ inák, to je taká somarina. Studené to je, riťku mám celú otlačenú, stačí že na ňom iba pár minút sedím. Ale mamina prišla na zlepšováky a tak som si ho už trošku obľúbil. Donesie mi časopis (ako tatino, tatino vždy na záchode číta časopis) a pustí mi v telke Gumkáčov. Keď sa mi už moc nechce sedieť, ale som sa ešte nevycikal, tak mi číta zo zvieratkovskej knižky a robí pritom srandovné zvuky. Mamina je niekedy taká smiešna! Ako minule, krochkala na mňa ako prasiatko, no až som sa po zemi od smiechu šúľal!

Mám aj kopec ďalších noviniek, ale pekne poporiadku. Pred pár dňami som sa začal snažiť a verte či nie, už sa celkom slušne plazím. Je to síce náročné, ale baví ma to, lebo takto rýchlo dočiahnem na všetky veci, čo ma zaujímajú. Napríklad ovládatká od televízora, papuče, alebo šnúru od počítača (tu veľmi rád hryziem a mamina sa vždy strašne na mňa hnevá a kričí, keď to robím). Ešte mám niekoľko tajných cieľov (žalúzie, šuflík s hrncami, šuflíky s cédéčkami), ale tak ďaleko som sa zatiaľ neodplazil. Mamina hovorí, že chvalabohu.

Aj tatina už poznám. Keď príde večer domov, pol hodinu sa naňho vyškieram. Tatino je taký pekný. Skoro vôbec na mňa nekričí. A keď sa mi niečo nepáči, hneď ma vezme na ruky. Tak ho ľúbim. Minule ma nosil po dvore na pleciach. Najprv som sa trošku bál, lebo to bolo dosť vysoko. Ale tatino ma silno držal a ja som sa ho tiež silno držal (mamina mi tu do toho furt kecá a že mám povedať, že som sa nedržal, ale ho kmásal za vlasy, ale to vôbec nie je pravda, mamina furt preháňa!). Tak som sa potom už vôbec nebál a sledoval som všetko naokolo. Pána beka, na svete je toľko veľa vecí!

Chcel by som konečne aj niečo povedať, lebo všetko čo zažijem iba vypisovať na blog, to ma nebaví. Už mi idú niektoré minislovíčka, napríklad už viem "hej, nie, baaaa, brrrrr", ale zo všetkého najlepšie mi ide stále kričanie. Lebo keď začnem kričať, ihneď sa mi niekto venuje a to je super, to mám rád. Aj tak si myslím, že tí dospeláci nemajú celý deň nič iné na robote. Len furt klikajú do tých počítačov. Ja som minule mamine poklikal niečo v počítači a teda vôbec to nebolo zaujímavé. Len to na mňa pípalo a blikalo a nič. Akurát mamina sa zase hnevala.

Moji najmilší a najkrajší, ešte mám tých noviniek strášne veľa, ale veru, je dvanásť preč a ja si musím dať šlofíka, preto, ospravedlňte ma, pokračovať budem inokedy. Posielam vám ešte každému jednu obrovskú pusu a zasnežený pozdrav z Rovinky!