Pánabeka, skoro rok som nenapísal žiaden blog. Pravdupovediac, veľmi sa mi ani nechcelo, ale povedal som si, že už je najvyšší čas porozprávať vám, čo mám nové.

Momentálne máme tu v Rovinke veľké teplo, tak sa celý deň čvachtám v bazéniku, čo mi mamina nafúkala (skoro pri tom odpadla v tom teple, ale podarilo sa jej to). No a keďže sa čvachtám a keďže je teplo, chodím tu po byte stále na naháča, mamina tvrdí, že je to tak lepšie, že ma plienka neomína. A má pravdu, toto, ľudia moji, tomu sa hovorí sloboda!

Keď už sa teda čvachtám, chodím s holým zadkom i predkom, tak ma mamina zase po nejakej tej dobe trápi so šerbľom. Som si najprv myslel, že to bude otrava, lebo si pamätám, že keď som v zime na šerblíku sedel, bol strašne studený a vôbec ma to nebavilo. Ale posledné dva dni sa mi to zapáčilo. Už som zistil, že sa viem sám vycikať, tak si naň sadnem a robím tssssssssss tsssssss, aby mi to lepšie išlo. A niekedy robím aj eeeeeeee eeeeeee eeeeerrrrgggghhh. Tlačím. A mamina sa strašne smeje, lebo som vraj šašo počmáraný.

No a čo ešte také vám poviem? Napríklad som sa naučil, že tatino ide ráno do roboty a tak už mu vo dverách nedávam len pusu, ale sa mu zavesím na krk a straaaašne ho poľúbim, lebo viem, že príde až večer. A celého ho vybozkávam a potom mu zakývam na schodoch a keď zíde k autu, utekám na balkón a ešte mu kývam aj tam. A keď odíde s autom, utekám na koniec balkóna a aj tam mu kývam ešte päť minút.

Medzi môj nový repertoár patrí aj veľa ďalších vecí, napríklad som minulý týždeň bol v Piešťanoch a tam som celý týždeň naháňal mačky. Oni predo mnou utekali, ale keď som ich dohonil, tak som ich vystískal, že až pišťali. A tá sivá ma vždy šteklí chvostom pod nosom. Tak sa rehocem ako divý, lebo to šteklí že až.

Aj dady nás prišla pozrieť, keď sme tam boli. Dady je taká super! Celý večer som sa s ňou jašil na balkóne a ona sa smiala, že aký som zlatý. Tak som ju tiež vystískal, aj som ju za vlasy poťahal a ona sa stále smiala. Mamina ma síce zahriakla, nech sa nebláznim, ale my s dadinou sme jej povedali, nech nás nechá tak, že to nevadí. Že nech sa láskavo nestará furt do nás. Tak a dadina nakoniec musela ísť domov, tak som jej dal pusu vo dverách, ale som si spomenul, že si zabudla v jedálni na stoličke šatku a tak som jej ju priniesol až ku dverám. Na mňa aj s maminou pozerali, že ako mi to vôbec mohlo napadnúť, že si tam niečo zabudla, ale ja nechápem, čo stále riešia. Veď už som veľký, nie? Veď normálne, mozog, hlava, šedá kôra, no zapájam obvody a používam ich. Teda, ma stále podceňujú všetci.

Mamina hovorí, že mám aj povedať, ako stále vystrájam, keď už teda žalujem, že ma podceňujú. Tak ja neviem, tej mojej mamine sa furt niečo nepozdáva, aj včera večer som sa zobudil o jedenástej, lebo som bol hladný, tak som prišiel do kuchyne a vypýtal si chrumky. A tatino mi dal. Lebo tatino vie, čo chcem. Mamina ma chcela natlačiť kašou, ale to som nechcel, a tatino to presne vedel. Tak som si sadol na posteľ s chrumkami a gúľal som na tatina oči, že tatino, dobre si to vymyslel. A tatino sa rehotal, že čo robím ksichty. No ja som už raz taký.

Inak, už poznám aj ďalšie slová, aj keď ich veľa nehovorím, tak rozumiem skoro všetkému. Aj minule sa dospeláci pri mne bavili a skonštatovali, že si musia začať dávať pozor na ústa. No veru by mali, lebo teraz nasávam informácie ako špongia. Minule som napríklad chodil ráno po byte a som si spieval takú pesničku, čo som sám vymyslel. Že: “Kavaaaa, kakavoooo, kavaaaa, kakavooo, kakavaaa, kavaaaa, kakavoooo”. Dobrá, že?

No a ešte sa musím pochváliť jednou vecou a potom ma musíte ospravedlniť, lebo sa idem okúpať do bazénika na terase. Tak včera mamina skoro odpadla, lebo sme boli v obchode a keď sme prišli domov, tak som jej zobral kľúče, presne som vedel, ktorý je od našich dverí a som ho strčil do zámky a mamina mi pomohla odomknúť. A potom som zase zamkol, aby som neušiel, lebo už dočiahnem na kľučku a mamina teda radšej zamyká dvere. Ale veď ja by som jej neušiel. Čo by som len sám v tom veľkom svete robil bez vás stratený. No nič, dosť bolo rečí voda voláááááááááá!

Do skakavenia, priatelia!

BUBo